Starostlivosť o podlahy
Starostlivosť o podlahyPodlahy sú zo všetkých stavebných konštrukcií najviac vystavené opotrebovaniu chôdzou, preto každú podlahu treba časom vymeniť, a to buď celú konštrukciu, nášľapnú vrstvu, alebo aspoň jej časť – to závisí od druhu podlahy a jej stavu. Aby sme renováciu a výmenu podlahy čo najviac oddialili, musíme sa o ňu dostatočne starať.  Ešte skôr ako prejdeme k jednotlivým druhom drevených podláh, pripomeňme si základné pravidlá pri ich údržbe a rekonštrukcii. Môžeme používať tie najlepšie náterové hmoty na svete, ak nebola podlaha správne a dôkladne vybrúsená, nedocielime jej dobrý vzhľad. Rovnako môžeme použiť najlepšie brúsne prostriedky, no nemusíme dosiahnuť dobrý vzhľad podlahy, ak lak nebol aplikovaný správne alebo je nekvalitný. Preto sa pri rekonštrukcii podlahy nenáhlime a pozorne si prečítajme nasledujúce užitočné informácie. Vybrúsenie až na holé drevo Drevenú podlahu treba brúsiť postupne v niekoľkých fázach. Pokiaľ napríklad prejdeme od hrubého brúsenia priamo na jemné, môže sa stať, že nedosiahneme dostatočne hladký povrch a zostanú na ňom stopy po brúsení (drobné ryhy).  1. Hrubé brúsenie. Účelom tohto brúsenia je odstrániť špinu, starý náter a škvrny na dreve. Bežne začíname so zrnitosťou brúsneho papiera 36 alebo 40. Vo výnimočných prípadoch pri veľmi nerovných povrchoch alebo pri borovicových podlahách s nánosom starého laku budeme potrebovať zrnitosť 24. 2. Stredné brúsenie. Ako ďalší krok sa odporúča stredné brúsenie stredne zrnitým brúsnym materiálom so zrnitosťou 50 až 80, ktorý odstráni stopy po hrubom brúsení a po brúske, ktoré sa vytvárajú pri jej spúšťaní. 3. Jemné brúsenie. Jemné brúsenie sa zvyčajne robí brúsnym materiálom so zrnitosťou 120. Ak používame lak na báze rozpúšťadla, môžeme na posledné brúsenie použiť materiál so zrnitosťou 100 a dosiahneme hladký povrch. Ak však používame laky na vodnej báze, mali by sme posledné brúsenie urobiť materiálom so zrnitosťou 120 alebo jemnejším. Ako si zvoliť správny lak  Podlahu po prebrúsení nalakujeme. Či použijeme na podlahu základný lak, záleží na našom rozhodnutí. Všetky vrchné laky možno kombinovať s oboma základnými lakmi a dajú sa aplikovať priamo na holé drevo. Voľba laku čiastočne závisí od spôsobu používania a od stupňa záťaže podlahy. Základný lak na drevo Základný lak nám pomôže ušetriť peniaze tým, že nemusíme použiť drahší vrchný lak na prvú vrstvu. Zároveň by mal minimalizovať riziko bočného zlepenia hrán. Výber vhodného základného laku závisí aj od toho, akým náradím ho budeme nanášať (valčekom, štetcom). Väčšinou ide o jednozložkové laky na vodnej báze. Medzibrúsenie laku Keď je nalakovaný povrch úplne suchý, môžeme začať s jeho medzibrúsením. Pri trení, ku ktorému dochádza pod mriežkou, vzniká teplo, ktorého účinkom dochádza k mäknutiu laku na vodnej báze, a mriežka sa rýchlo zanáša. Takáto zanesená mriežka nielenže nepracuje efektívne, ale rovnako môže povrch poškriabať a zanechať viditeľné stopy po brúsení. Aplikácia vrchného laku Všetka naša poctivá práca môže byť zmarená, ak na vrchný náter nepoužijeme kvalitný vrchný lak vysokej kvality. Lak nanášajme vždy v dostatočnom množstve. Mnohé problémy sú dôsledkom použitia nedostatočného množstva laku namiesto dvoch alebo troch vrstiev. DO PLOCHY Rady pri nanášaní vrchného laku: • Na 8 – 10 m² podlahy potrebujeme na jednu vrstvu 1 liter vrchného laku. • V závislosti od predpokladaného stupňa záťaže podlahy môžeme naniesť viac vrstiev vrchného laku. • Miestnosť môžeme začať pozvoľna používať 8 hodín po poslednom nátere. • Nábytok začneme sťahovať späť do miestnosti po 24 hodinách. • Koberce (behúne) položíme do miestnosti až po týždni. Laky na vodnej báze sú bezpečnejšie, než laky na báze rozpúšťadiel. Sú vhodnejšie pre zdravie aj pre životné prostredie.  Najčastejšími poruchami vlysových podláh je zväčšenie medzier medzi vlysmi, deformácia jednotlivých kusov, prípadne vyšliapanie či zanesenie povrchu. Klasické drevené vlysy majú dlhú životnosť, preto by ich bolo škoda vyhodiť. Podlaha sa totiž dá rozobrať a znova zložiť. Pozor však, pôvodné škáry sú väčšie, to znamená, že po opätovnom zložení podlahy nepokryjeme materiálom celú plochu. Niektoré veľmi deformované kusy sa nedajú opätovne použiť. Ideálne je, ak môžeme rozmontovanú podlahu položiť v inej, menšej miestnosti, a do pôvodnej urobíme novú. Pri skladaní nám pomôže, ak si počas rozoberania jednotlivé kusy očíslujeme a označíme tak ich vzájomnú polohu. Lepenie Pri lepení vlysov si dáme záležať, aby sme jednotlivé škáry dokonale vyplnili lepiacim tmelom. Biely lepiaci tmel, ktorý sa používa na lepenie drevených podláh, je disperzný – syntetická živica je jemne rozptýlená vo vodnom roztoku. Pri tvrdnutí sa voda odparí a zostane priehľadná zatmelená škára. Správne zhotovený spoj sa v lepenej ploche nikdy neroztrhne. Tento druh lepiaceho tmelu je zároveň vodotesný, čo je pri drevených podlahách zvlášť dôležité. Položené drevené vlysy prebrúsime, prípadné nerovnosti vytmelíme a potom celú podlahu nalakujeme. Náter lakom chráni povrch proti prenikaniu nečistoty do škár a proti vlhkosti. Životnosť lakovanej vrstvy závisí aj od času vysychania, t. j. treba dodržať pokyny výrobcu a nezaťažovať podlahu skôr, ako lak vytvrdne.   Vyrovnanie povrchu Ak je vlysová podlaha príliš zničená, musíme ju vymeniť celú. Po jej odstránení plochu dôkladne vyčistíme od zvyškov lepidla či iných nečistôt až po povrch betónovej mazaniny. Rovnosť podlahy skontrolujeme hliníkovou lištou dlhou najmenej dva metre. Ak sú na nej značné nerovnosti, čo je pri renovácii podláh v starších objektoch takmer vždy, musíme podklad vyrovnať samonivelačnou stierkou. Na mazaninu nanesieme základný adhézny náter a potom na podlahu vylejeme premiešanú, relatívne viskóznu stierku. Rozotrieme ju murárskym hladidlom. Tento materiál dokáže vytvoriť dokonale vodorovný podklad. Dostaneme ho kúpiť vo vreciach a dá sa ním urobiť vrstva hrubá maximálne 1 cm. Ak potrebujeme vyrovnať väčšie nerovnosti, nanesieme samonivelačnú hmotu v dvoch vrstvách. Na podklad potom nalepíme novú parketovú podlahu. Mozaikové parkety Klasickej parketovej podlahe sa najviac podobajú mozaikové parkety z masívnych lamiel hrubých až 8 mm. Lamely sú upravené na jednotnú veľkosť a spravidla sa spájajú pomocou kovových pier do štvorcov po štyroch. Povrch mozaikových parkiet pre domácich majstrov, ktorí sú schopní položiť si podlahu sami, býva už upravený. Aby po nalepení neboli medzi jednotlivými lamelami výškové rozdiely, musíme si dať zvlášť záležať na vodorovnosti podkladovej vrstvy. Ak máme v jednej miestnosti rôzne druhy podláh, napríklad v obývacej izbe pred kozubom keramickú dlažbu a v ostatnej časti miestnosti drevené parkety, nesmieme zabudnúť na prechodové lišty. Prekrývací profil v tvare T zaručí, že rozhranie bude vyzerať esteticky a že sa oň nepotkneme. Okrem toho krycia lišta umožní, aby sa drevená konštrukcia podlahy mohla čiastočne rozťahovať. Palubovka Tento druh podlahy v súčasnosti slávi renesanciu. Stretávame sa s ním najmä v starých chalupách a chatách. Nepriateľmi palubovky sú vlhkosť a z toho vyplývajúca hniloba, červotoč a hlodavce. Renovácia opäť závisí od aktuálneho stavu. Ak je podlaha vychodená iba na niektorom mieste a niektoré dosky sú zdeformované, zvyšná konštrukcia je však suchá, stačí poškodené dosky vybrať a nahradiť novými. Brúsenie Po oprave podlahu prebrúsime. Na renováciu potrebujeme profesionálny nástroj – brúsku na parkety, ktorú si môžeme požičať v požičovni. Brúsiť začneme šikmo na smer položenia dosiek asi v 45-stupňovom uhle. Najprv brúsime hrubým plátnom (zrno veľkosti K40 až K60). Pozor, parketové brúsky značne uberajú z materiálu, preto sa nesmieme dlhšie zastaviť na jednom mieste. Brúsenie dokončíme jemným brúsnym plátnom. Poškodené miesta, napríklad otvory po klincoch, môžeme vyplniť zmesou pilinového prachu z brúsenia s trochou laku. Ak potrebujeme opraviť väčšie otvory (po uzloch), použijeme tmel, ktorý nanesieme podľa potreby postupne v niekoľkých vrstvách. Na lakovanie si radšej zvolíme lak riediteľný vodou, zabránime tak vdychovaniu škodlivých výparov zo syntetických rozpúšťadiel. Prvý náter urobíme zriedeným lakom a po jeho zaschnutí zhotovíme druhý náter neriedeným. Dvojnásobná vrstva predlžuje životnosť podlahy. Výmena podlahy Horší stav nastane, ak palubovku napadne hniloba. Vtedy musíme celú podlahu odstrániť. Žiaľ, tento materiál nie je veľmi vhodný ani na kúrenie, pretože dosky sú impregnované a pri horení zanášajú komín. Celú konštrukciu podlahy musíme vyhotoviť odznova, to znamená odstrániť vankúše aj násyp, ktorý sa kedysi robil zo škvary, až po podkladovú konštrukciu a vytvoriť novú podlahovú konštrukciu vrátane zvukovej izolácie. Ak je pôvodná palubovka v relatívne dobrom stave, ale chceme v miestnosti iný druh podlahy, nemusíme ju vymieňať. Novú nášľapnú vrstvu môžeme položiť priamo na ňu. Podlahu natrieme prostriedkom proti hnilobe. Najprv položíme izoláciu z polystyrolových platní a na ne suché cementové platne v dvoch vrstvách s prekrytím škár. Napokon plochou štetkou nanesieme poterový podklad. Na takto zhotovený tuhý podklad môžeme bez obáv položiť aj keramickú dlažbu. Plávajúca podlaha Je to vlastne podlaha uložená na pružnej izolačnej podložke s dilatačnými štrbinami pozdĺž stien, zhotovená z moderných materiálov – z veľkoplošných parkiet, tzv. vrstevných lamiel, ktoré sú laminátové alebo drevené. Tie sa odlišujú hrúbkou, skladbou jednotlivých vrstiev, kvalitou, izolačnými schopnosťami, dĺžkou záruky a v neposlednom rade aj cenou. Aby sme vyrovnali povrchové nerovnosti podkladu, musíme pod plávajúcu podlahu položiť vrstvu z elastického materiálu. Táto vrstva bude súčasne slúžiť ako izolácia proti krokovému hluku. Cenovo veľmi výhodná je napríklad rebrovaná lepenka, ale lepším materiálom sú podkladové pásy zo špeciálnej peny alebo korok, či plsť. Pri plávajúcej podlahe musíme izolačnými pásmi z penovej hmoty alebo penového polystyrénu oddeliť aj steny v miestnosti. Ak chceme podlahu s dlhšou životnosťou, zvolíme si veľkoplošné parkety, ktoré majú na povrchu dyhu z tvrdého dreva. Aspoň raz ich potom možno prebrúsiť a znovu nalakovať. Laminátová plávajúca podlaha Veľmi obľúbené, najmä pre svoju cenovú dostupnosť, sú plávajúce podlahy z laminátových lamiel. Aj tento druh podlahy vyžaduje dokonale rovný podklad, pretože akákoľvek priehlbina či vyvýšenina by sa po čase pretlačila na povrch krytiny. Laminátové podlahové dosky môžu mať vzhľad dreva, mramoru alebo aj dekoratívnej dlažby. Nezávisle od svojho vzhľadu majú približne rovnaké vlastnosti. Aj keď ich hrúbka je iba 7 – 8 mm, takmer sa neopotrebúvajú. Podstatné je, že sa ukladajú veľmi ľahko a pri nekonvenčnom riešení možno jednotlivé dekory ľubovoľne kombinovať. Spoj perom a drážkou majú umelé, aj drevené parkety spoločný, preto sa pri ich ukladaní postupuje rovnako. Väčšina laminátových parkiet je vhodná na podlahovú krytinu nad podlahovým vykurovaním.   Odolnosť lamiel Na laminátové podlahy sa dnes ponúkajú rozličné lamely. Odolnejšie (aj drahšie) sú podlahy vyrobené z vysokotlakového laminátu. Tie menej odolné, lacnejšie, sú melamínové. Melamínové podlahy sa dobre uplatnia v menej namáhaných priestoroch (napr. v spálni), ale nie sú stavané na väčšiu prevádzku. Na prvý pohľad medzi týmito dvoma typmi laminátových podláh ťažko nájdeme rozdiel. Rozpoznáme ho až na reze. Na vysokoodolných laminátových lamelách je zreteľná tmavá, takmer milimetrová vrstva laminátu. Špičkové laminátové podlahy mávajú takéto vrstvy aj dve. Pri melamínových lamelách hrubá vrstva chýba. Je to vlastne len papier pokrytý tenkou laminátovou vrstvičkou. Celková hrúbka podláh sa pritom nemusí líšiť. Zdroj: Magazín UROB SI SÁM |
