Raňajky v rose
| Bývanie v rodinnom dome má mnoho výhod, pričom súkromie a pokoj patria k tým najhlavnejším. Rovnako je to s rozšírením obytného priestoru smerom do záhrady. Veď kto by si nechcel užívať raňajky s letnou rosou, alebo popíjanie vínka pri západe slnka? Umiestnenie terasy závisí od celkového tvaru pozemku, umiestnenia domu a najmä od vašej predstavy jej využitia. Inak si polohu terasy naplánuje ten, čo ju bude využívať po celý deň a inak ten, čo je celý deň v práci a môže si posedenie na terase vychutnať v podstate len večer. Vo všeobecnosti je v poslednom období trendom pripájať záhradnú terasu k domu, najlepšie k jej dennej časti. Obývačka, jedáleň alebo kuchyňa rozšírená o plochu terasysa tak stane úžasným priestorom na trávenie chvíl s rodinou alebo priateľmi. Ideálne podmienky – základné pravidlá Pri výbere miesta pre terasu berieme v prvom rade do úvahy dispozíciu domu. Za ideálnych podmienok by denné miestnosti mali byť orientované smerom na juh alebo západ. Táto orientácia im zaručí dostatok svetla. Rovnako by mali smerovať do otvoreného priestoru záhrady, a to isté platí aj pre záhradnú terasu, ktorá by mala na tieto priestory nadväzovať. Plocha, na ktorú situujeme terasu so sedením, by mala byť dobre chránená, s atraktívnym výhľadom.  Terasa – nie je jediná Prijemné posedenie si môžete zariadiť aj bez obrovskej terasy. Využiť môžete menšie zákutia, ktoré sa dajú s troškou fantázie a zručnosti zobytniť a zútulniť. Tieto miesta sa dajú využiť aj vo veľkých záhradách, tajomné zákutia dodajú aj im intímnu atmosféru. Altánky a pergoly sú malé záhradné stavby, ktoré vám pri tom pomôžu. Altánok je väčšia záhradná stavba na vyvýšenom podstavci, vedie doň pár schodíkov. Vzdušná konštrukcia je z dreva alebo kovu a spodnú časť, zvyčajne do výšky 90 cm tvorí treláž alebo múrik. Altánok je otvorená stavba a býva z neho dobrý výhľad. Ak ho však umiestnite na veterné miesto, budete musieť niektorú stranu pritieniť. Nájde sa tu dosť miesta aj na umiestnenie menšieho sedenia. Pergoly v podstate rozdeľujeme na dva základné typy. Prvým je skôr krytý chodník, ktorý spája dve zaujímavé miesta v záhrade, prípadne pripája dom k terase či k altánku so sedením. Je postavená z dreva, v úrovni terénu. Druhý typ je prekrytá, dostatočne veľká plocha, do ktorej sa priamo umiestňuje sedenie. Pokiaľ to nie je nutné, nechávajú sa steny úplne otvorené, čo umožňuje prístup z rôznych strán. Dôležitý je výhľad Ak rozmýšľate nad umiestnením altánku, terasy čo pergoly so sedením v záhrade, určite nezabudnite zobrať do úvahy výhľad. Pohľad na stenu domu, garáž, prípadne susedov pozemok nie je vždy záživný. Lepšie je situovať posedenie tak, aby umožňovalo výhľad do vašej záhrady, najlepšie priamo na nejaký jej atraktívny prvok – jazierko, napájadlo pre vtáky alebo kvitnúci záhom. Pokiaľ máte menšie deti a v záhrade sú umiestnené aj hracie plochy a prvky, oceníte ak ich nebudete mať za chrbtom a budete ich môcť periférne sledovať.  Funkčné a estetické materiály Lavičku či jednoduché sedenie môžete umiestniť aj na trávnik, ale ak ju budete využívať častejšie, čoskoro sa tráva v okolí zničí a vy skončíte s nohami v blate. To určite nikto nechce. Plochu môžete v takomto prípade spevniť sypkými alebo pevnými materiálmi. Sypké materiály, ako okruhliaky, štrk alebo piesok sú cenobo výhodné, ale nie príliš praktické. Ich povrch nie je rovný, čo prekáža najmä pri stolovaní. Oveľa vhodnejšou alternatívou sú povrchy pevné, teda dlažba. Je veľa materiálov, prírodných aj umelých, z ktorých sa vyrábajú prefabrikáty rôznych tvarov, farieb a štruktúr. Medzi najobľúbenejšie už dlho patria betón, keramika, drevo a kameň, dokážu nielen plniť svoju funkciu, ale aj seteticky pôsobia. A s trochou fantázie môžete dosiahnuť veľmi zaujímavý efekt aj ich vhodnou kombináciou. Nebojte sa experimentovať a skúste skombinovať zdanlivo úplne odlišné materiály, napríklad veľkoformátová betónová dlažba môže na prvý pohľad pôsobiť chladne a obyčajne, no ak ju skombinujete s plochami vysypanými riečnymi okruhliakmi, alebo vysadenými nízkymi dekoratívnymi rastlinami, výsledok ohúri každého návštevnika. Voňavé a diskrétne rastliny Terasy, altánky a pergoly sa nezvyknú, alebo by sa nemali stavať v strede otvoreného priestranstva. Tým myslíme stred celej záhrady alebo väčšieho trávnika. Plochu by zbytočne roztrieštili a opticky zmenšili. Snažíme sa ich preto buď napojiť na dom, alebo umiestniť na okrajové časti pozemku. Aby tieto miesta pôsobili útulnejšie, mala by ich zeleň obklopovať z dvoch až troch strán. Vytvoria sa tak pomyselné steny, ktoré vám zároveň zabezpečia väčšie súkromie a celý priestor zatraktívnia príjemnými farbami a vôňami. Veľmi vďačnými pomocníkmi sú v tejto situácii popínavé rastliny. Môžu sa plaziť po stene domu, alebo sa ovíjať okolo konštrukcie altánku či pergoly. Ak chcete vyrvoriť efektnú zelenú stenu, stačí základnú stavebnú konštrukciu doplniť o drevenú treláž alebo nenápadnú kovovú mriežku, čím rozšírite týmto rastlinám životný priestor. Posedenie môžete doplniť aj rastlinami v nádobách, ktoré sa dajú sezónne obmieňať, zabezpečíte si tak neustálu záplavu kvetov.  Plamienok – kráľ popínaviek: Ušľachtilé veľkokveté plamienky a ich nespočetné množstvo kultivarov vytvárajú záplavu kvetov na treláži počas celého leta. Niektoré odrody kvitnú dokonca dvakrát ročne, v neskorej jari a skorej jeseni. Plamienky sa ovíjajú stopkami listov a ovíjavými listami. Na prirodzené ovíjanie potrebujú oporu s priemerom najviac 2,5 cm, inak ich budete musieť vyväzovať. Na treláže sú vhodné aj popínavé ruže (zo skupiny climber a rambler), najlepšie pôsobia v kombinácii s menej vzrastlými popínavkami, ako je napríklad plamienk, ktorý začína kvitnúť skôr. Plamienkom sa darí na slnku v mierne vlhkej, živnej pôde. Neznášajú jej preschnutie, preto sa okolo stopky ukladajú kamene alebo sa plocha vysádza pôdopokryvnými trvalkami. K najobľúbenejším veľkokvetým hybridom patria: 'Dr. Ruppel' (ružovo pruhovaný), 'General Sikorsky' (modrofialový), 'Henryi' (biely), 'Multiblue' (tmavomodrý, plný), 'Westerplate' (vínový, zamatový). TEXT Jana Zajasenská FOTO Elmina, Dirtworks, Dana Galagher, archív Uverejnené v SaB jún 2010. |
