Rebríky
RebríkySú praktické, skladné, ľahko sa prepravujú a nevyžadujú odborne školený personál. Používame ich všade tam, kde treba pracovať nad úrovňou terénu na menších plochách, resp. v dosahu pracovníka. Aj pri práci na rebríku sa musia dodržiavať zásady bezpečnosti.Hliníkový rebrík Rozdelenie podľa materiálu a konštrukcie Rebríky poznáme drevené, kovové (železo, dural) a v ostatnom čase aj plastové (laminát). Nosnosť rebríkov je štandardne 150 kg. Vyššiu nosnosť majú iba špeciálne druhy určené pre požiarnikov, záchranárov a pod. Z hľadiska konštrukcie si môžeme vybrať rebríky jednoduché, dvojdielne, trojdielne, výsuvné (s lanom a bez lana) a dvojité (tzv. áčka). Drevené rebríky Drevený rebrík najčastejšie používame pri prácach okolo domu a v záhrade. Pôvodne sa rebríky zhotovovali z jedľovej, resp. smrekovej guľatiny na stojkách s agátovými, dubovými či hrabovými priečkami. Dnes sa tieto typy nahrádzajú priemyselne vyrábanými štandardnými rebríkmi z hranolov. Laminátové rebríky V súčasnosti laminátové rebríky nahrádzajú drevené, najmä na pracoviskách (elektromontáž, údržba, práce pri elektrickom vedení), kde sa vyžaduje materiál, ktorý nevedie elektrický prúd. Pevnostné a hmotnostné parametre majú prakticky zhodné s drevenými rebríkmi. Rebrík si preskúšajme Pred prácou si radšej na zemi preskúšajme nosnosť a pevnosť rebríka. Urobíme to tak, že rebrík položíme na podložky (hranoly, kvádre, prípadne tehly), posadíme sa naň a energicky sa pohojdáme. Ak sa stojky rebríka nezlomia pri priečnom tlaku, určite udržia našu váhu. Pevnosť priečok rebríka môžeme skontrolovať tak, že sa po položenom rebríku poprechádzame a na každej priečke perujeme. Radšej nech sa zlomia pod nami na zemi ako vo výške. Zvyčajne sa vyrábajú vo verziách profi a hobby. Duralová profi verzia zhotovená z vysokopevnostných ťahaných profilov je určená pre profesionálnych užívateľov. Hobby verzia, vyrobená z odľahčených zvarovaných profilov, je vhodná pre záhradkárov, chatárov a domácich majstrov. Jej výhodou je nižšia hmotnosť pri zachovaní nosnosti 150 kg. Rozpätie priečok vychádza z ľudskej anatómia a empirických skúseností. Aby rebrík pri práci nekĺzal a v interiéri nepoškodzoval podlahu, nasadzovali sa na konce nôh gumové pätky alebo sa na ne prilepovala plsť, prípadne korok. V súčasnosti sa na tento účel najčastejšie používajú plastové pätky, prípadne pätky zo špeciálnej gumy. Rebrík si môžeme urobiť aj doma, ale... Niektorí domáci majstri si vyrábajú rebríky podľa vlastných konštrukčných návrhov. Mnohé z nich sú veľmi zaujímavé a obsahujú viaceré vtipné riešenia. Lenže na rebríku pracujeme vo výške, resp. nad terénom. Preto pri navrhovaní konštrukcie rebríka (jednoduchého alebo dvojitého, tzv. ačka) a jeho výrobe musíme dodržiavať bezpečnostné požiadavky, aby sme zabránili možnému úrazu. Príslušné požiadavky, podľa ktorých sa musíme riadiť pri konštrukcií rebríkov, nájdeme v STN EN 131. Podľa tejto normy (článok 4.3) by sa vždy mala urobiť skúška priehybu rebríka, a tým preveriť najmä pevnosť pántov (pri tzv. áčkach). Pre stojanové priečkové rebríky s rovnobežnými stojkami sa požadujú stabilizátory v základniach oboch častí rebríka, ktoré sa nesmú dať odstrániť voľnou rukou. Rozmery stabilizátora sú dané vzťahom. Pätky na rebríku sú veľmi dôležité Okrem toho norma upresňuje: -minimálnu šírku medzi stojkami – 280 mm (maximálnu šírku neobmedzuje), -uhol, ktorý zviera stojka roztiahnutého rebríka s vodorovnou plochou – minimálne 65° a maximálne 75°, - vzdialenosť osí priečok – minimálne 250 mm a maximálne 300 mm, - vzdialenosť spodnej priečky od základov – minimálne 125 mm a maximálne 314mm. Kombinované konštrukcie, pri ktorých možno upravovať dvojitý rebrík na jednoduchý (uhol medzi oboma časťami rebríka je 180°), nie sú najvhodnejšie. Hrúbka stojín musí byť predimenzovaná, úmerne k väčšej dĺžke, preto je rebrík zbytočne ťažký. Navyše by mal mať stabilizátory (vyhovujúce STN), ktoré sú vzhľadom na výšku širšie, a o to viac sťažujú manipuláciu s rebríkom. Pojazdné lešenia a rebríky Pri niektorých prácach vo výškach nepotrebujeme stavať rozsiahly systém lešenia. Vtedy úplne stačí mať rýchle mobilné zariadenie, ktoré takúto prácu uľahčí, ľahko sa s ním manipuluje a nie je náročné na priestor. Súčasťou kompletného sortimentu pre prácu vo výškach sú zostavy mobilných veží, ale aj rebríky v rôznych dĺžkach a vyhotoveniach špeciálne upravených na konkrétne účely. Zdvíhadlá a výťahy Pri stavbe domu sa nezaobídeme bez výťahu, najmä ak staviame svojpomocne. Doslova nás odbremení od veľkej námahy a ušetrí veľa času. Výťahy, podobne ako lešenia, musia montovať odborne spôsobilí pracovníci. Podliehajú osobitným predpisom o stavebných zariadeniach. Každý výťah musí ešte pred montážou na stavbe prekontrolovať revízny technik. Rebríkový výťah je praktický pomocník na prepravu menšieho množstva materiálu. Riadený je diaľkovým ovládaním. Autor: Vladimír Chudý (redaktor časopisu Urob si sám) |